Hudobný jazyk v sakrálnych dielach 21. storočia na Slovensku

Sme svedkami postupného vytláčania vážnej hudby z liturgie a jej nahrádzania populárnou hudbou. Tento jav sa zatiaľ nepodarilo odvrátiť. Nie je azda na príčine aj to, že zatiaľ sa nám nepodarilo nájsť vhodný hudobný jazyk pre súčasnú liturgickú hudbu, jazyk, ktorý by vychádzal z klasických tradícií, ale využíval by aj moderné vyjadrovacie prostriedky? Jednu z nových ponúk predstavuje súbor hudobných diel, ktoré vznikli na podnet pracovníkov Katedry hudby na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorými sa zaoberá autor tohto príspevku. Dané skladby sú určené viac pre školených hudobníkov než pre interpretáciu celým liturgickým zhromaždením. Analýza týchto diel poukázala na skutočnosť, že súčasná tvorba sakrálnej hudby na Slovensku vyrastá z dávnej tradície liturgickej hudby. Skladatelia radi využívajú tradičné hudobné formy, dávne skladateľské techniky, zvukové ideály, modálne tóniny. Tieto archaizujúce prvky sa snažia zapojiť do súčasného hudobného jazyka, do moderných skladateľských postupov, prípadne spojiť s tzv. otvorenými formami. Spoločným znakom všetkých týchto hudobných diel je návrat ku kantiléne v melodike, ktorá je úzko spojená s textom. Práve takéto požiadavky na liturgickú hudbu majú všetky cirkevné dokumenty. V tomto zmysle slovenskí skladatelia porozumeli doterajším požiadavkám Cirkvi, pričom vytvorili rôznorodý, ale určite zrozumiteľný hudobný jazyk, ktorý azda nájde svojich adresátov v radoch interpretov i poslucháčov.