Subjektívny kariérny úspech lekárov v súvislosti s pracovným stresom a inými determinantami

The presented research study focuses on subjective career success of doctors and its determinants of the working environment. The aim of the research was to determine the relationship between subjective career success and work stress in the overall level and individual levels. A further aim was to identify differences in subjective career success in terms of length of experience, specialization and workplace of doctors. Subjective career success was studied through questionnaires The Career Satisfaction Scale (Greenhaus, Parasuraman, and Wormley, 1990), because career satisfaction is considered as the most common indicator of subjective career success. Work-related stress was studied through questionnaires The Work stress and Burnout Scale (Hennig and Keller, 1996). Length of experience, specialization and workplace were detected using custom items. The sample consisted of 50 doctors from hospitals and ambulances. The data were processed using a simple correlation analysis and Independent Samples T test. Data analysis showed that subjective career success of doctors was negatively correlated with work stress in the overall level and also with all the levels (mental, emotional, physical and social). We also found a difference in the subjective career success in terms of length of experience and specialization. Doctors with longer practise (over 20 years) and specialists showed higher subjective career success as doctors with shorter practice (under 20 years) and practitioners. There was no difference between doctors working in hospitals and doctors working in the ambulance and no difference between men and women.

Predkladaná výskumná štúdia sa zameriava na subjektívny kariérny úspech lekárov a jeho determinanty týkajúce sa ich pracovného zaradenia. Cieľom výskumu bolo zistiť, či existuje vzťah medzi subjektívnym kariérnym úspechom a pracovným stresom, v jeho celkovej miere a v jednotlivých rovinách, a tiež zistiť, či existujú rozdiely v miere subjektívneho kariérneho úspechu z hľadiska dĺžky praxe, špecializácie a pracoviska lekárov. Subjektívny kariérny úspech bol skúmaný prostredníctvom Dotazníka kariérnej spokojnosti (Greenhaus, Parasuraman, & Wormley, 1990), pretože kariérna spokojnosť je považovaná za najčastejší ukazovateľ subjektívneho kariérneho úspechu. Pracovný stres bol skúmaný prostredníctvom Dotazníka pracovného stresu a vyhorenia (Hennig & Keller, 1996). Dĺžka praxe, špecializácia a pracovisko lekárov boli zisťované pomocou vlastných položiek. Výskumný súbor tvorilo 50 lekárov z nemocníc a ambulancií. Získané údaje boli spracované pomocou jednoduchej korelačnej analýzy a t-testu pre dva nezávislé výbery. Analýza údajov ukázala, že subjektívny kariérny úspech lekárov bol v negatívnom vzťahu tak s celkovou mierou pracovného stresu, ako aj so všetkými jeho rovinami (duševná, citová, telesná a sociálna). Tiež bol zistený rozdiel v miere subjektívneho kariérneho úspechu z hľadiska dĺžky praxe a špecializácie. Lekári s dlhšou praxou (nad 20 rokov) a lekári špecialisti (odborní) vykazovali vyššiu mieru subjektívneho kariérneho úspechu ako lekári s kratšou praxou (do 20 rokov) a praktickí (všeobecní) lekári. Rozdiel medzi lekármi pracujúcimi v nemocniciach a lekármi pracujúcimi v ambulanciách nebol zistený, rovnako ani rozdiel medzi mužmi a ženami.