Literatura a stáří

This contribution is focused on the specific reflection of the theme (aging) in Milan Kundera’s and Bohumil Hrabal’s work. During the reflection on their poetics and pursuit of its evolving, we can see to what extent the aging (or youth) is a function of literature. Literature and life are distinguished by the opposite characteristics which lead us to consideration that literature provides anchor for life. Literature is eternal youth of irrecoverably disappearing life.

Témou príspevku je špecifické zmocňovanie sa tématiky staroby u Milana Kunderu aBohumila Hrabala. Pri reflexii ich poetiky a pri sledovaní ich vývoja sa ukazuje, nakoľko je staroba (či mladosť) funkciou literatúry. Literatúra a život sa vyznačujú opačnými charakteristikami, ktoré nás privádzajú k úvahám, že práve literatúra poskytuje životu ukotvenie. Literatúra je večnou mladosťou nenávratne miznúceho života.